Republika vysáva Smer. Ľudia si všimli jeho dvojtvárnosť, tvrdia uhríkovci

Z vládneho tria ostáva Smer najsilnejším, ale už ho vo viacerých prieskumoch predstihlo opozičné PS. Navyše, koaličnej zostave postupne ubúdajú voliči, ktorých sa snaží osloviť práve mimoparlamentná Republika. Zatiaľ to vyzerá  tak, že Smer, Hlas a Republika by po ďalších voľbách pravdepodobne nemali väčšinovú podporu v parlamente. A otázkou je, či by vôbec Hlas chcel s Republikou vládnuť, lebo v minulosti takúto možnosť odmietal.

Kľúčové bude, čo sa stane so SNS, ktorá je pod piatimi percentami. Jej líder Andrej Danko, a vidieť to na jeho vyjadreniach, sa vydal na politicky tenký ľad. Na jednej strane chce zostať súčasťou vlády a nepoložiť ju a na druhej strane bude zrejme podnikať „výpady“ voči vládnym partnerom, najmä Ficovi, v snahe byť v parlamente aj v ďalšom volebnom období s vlastnou značkou. Pre koalíciu to nemusí byť najšťastnejšia správa, pretože nervozita s blížiacimi sa voľbami bude prirodzene rásť.

Čo hovoria čísla

Výsledky prieskumov signalizujú návrat Republiky pod vedením Milana Uhríka do Národnej rady. V parlamentných voľbách jeho hnutie neuspelo, skončilo tesne pod hranicou piatich percent. Získalo 4,75 percenta, čo bolo 141-tisíc hlasov.

Jeho konkurenti slávili úspech. Smer, ako víťaz volieb, pozbieral hlasy aj naokolo, volilo ho 22,94 percenta ľudí. SNS dosiahla podporu 5,62 percenta, bolo to necelých 167-tisíc hlasov. Pomohlo jej, že na kandidátku zobrala lídrov menších politických subjektov, či už Tomáša Tarabu zo strany Život – národná strana a jeho ľudí, Rudolfa Huliaka z Národnej koalície [dnes Strana vidieka – pozn. red.] alebo dvojicu Martina Šimkovičová a Peter Kotlár.

Pre Republiku nastal zlomový moment vo vlaňajších voľbách do Európskeho parlamentu. S volebným ziskom 12,53 percenta obsadila dva poslanecké euromandáty, hlas jej dalo vyše 185-tisíc voličov. SNS totálne prepadla. Volilo ju 1,9 percenta ľudí, čo bolo len niečo vyše 28-tisíc ľudí.

Od eurovolieb nastúpila Republika na trajektóriu rastu. Aktuálne má podľa prieskumov status budúcej parlamentnej strany. Agentúra AKO jej v júnovom prieskume pre televíziu Joj namerala podporu 8,1 percenta. Podľa ďalšieho júnového prieskumu, tentokrát agentúry Sanep pre televíziu TA3, by jej svoj hlas odovzdalo niečo vyše 9 percent opýtaných. Podobné čísla má aj v ďalších prieskumoch.

Konkurentovi sa skladá Smer aj SNS

Z výsledkov je zrejmé, že Republika v porovnaní s parlamentnými voľbami narástla o viac ako tri percentá. Ako sa teda sýti novou podporou? „Sú to nespokojní voliči vládnej koalície, hlavne Smeru a potom SNS,“ povedal Štandardu sociológ Václav Hřich s tým, že to otvára Republike ďalší priestor.

Na otázku, či môže získavať aj ľudí, ktorí v posledných voľbách boli nevoličmi, odpovedal, že čiastočne áno.

Ak Republika odčerpáva hlasy Smeru a SNS, tak sa prelievajú v rámci jedného tábora, ale súčasnej koalícii to problém s klesajúcou podporou nevyrieši. Po voľbách jej totiž získané hlasy nemusia stačiť na vytvorenie vlády. Hřích k tomu poznamenal, že keby boli voľby teraz, tak by to naozaj nemuselo stačiť.

„Keď sa už však vie, kedy budú voľby a začnú sa kampane, tak sa voliči medzi stranami začnú prelievať dynamickejšie. Teraz je to o volebných sympatiách, nie o volebných preferenciách. V súčasnosti ide v prieskumoch len o okamžité zrkadlo nálad voličov. Samotné rozhodnutie a upevňovanie volebného rozhodnutia príde až oveľa neskôr,“ zhodnotil sociológ.

Premiér Fico prieskumy nekomentuje. V nedávnej relácii Sobotné dialógy v STVR sa ohradil, čo na neho moderátor vytiahol rok a pol po parlamentných voľbách „nejaké smiešne prieskumy verejnej mienky, ktorým nikto neverí“.

Podľa informácií z politického zákulisia pritom nie je nič nezvyčajné, že strany si dávajú robiť vlastné prieskumy, ako reaguje na ich rozhodnutia verejná mienka, ale nezverejňujú ich. O necelé tri mesiace už navyše uplynie polovica volebného obdobia a ako sa budú blížiť voľby, význam prieskumov pre strany porastie.

Danko a Uhrík na sociálnych sieťach

V súboji s konkurentmi je líder Republiky Milan Uhrík mimoriadne činný na sociálnych sieťach. Na Facebooku ho sleduje 192-tisíc ľudí. Aktívne sa zúčastňuje na rôznych verejných podujatiach po Slovensku, komentuje kľúčové domáce udalosti vrátane diania v Európskom parlamente.

Líder SNS Andrej Danko sa rovnako snaží zaujať na sociálnych sieťach. Je menej dynamický, sleduje ho 111-titíc ľudí. V poslednej dobe však zvýšil počet svojich príspevkov a častejšie hodnotil dianie v parlamente na tlačových konferenciách.

Ako bojujú Smer, SNS a Republika

Každá zo strán, Smer, SNS a Republika sa usilujú o voličov s podobným profilom. Smer to má komplikovanejšie, pretože oslovuje širšie spektrum sympatizantov. Navyše, je premiérskou stranou, ktorá nesie najväčší diel zodpovednosti za štát. Odhliadnuc od nezhôd okolo transakčnej dane, ktorá pre voličov Smeru nie je pravdepodobne rozhodujúca, spomínané tri strany sa navzájom vymedzujú hlavne v oblasti zahraničnej politiky a obrany.

Predseda vlády Fico si drží primát v diktovaní politickej agendy. Do verejného priestoru vniesol tému neutrality. Urobil tak krátko pred samitom NATO v Haagu, keď povedal, že Slovensku by neutralita svedčala. Práve vtedy sa intenzívne hovorilo o zvyšovaní výdavkov na obranu na päť percent HDP, s čím prišiel americký prezident.

Republika prípadné odpojenie od NATO ocenila. Jej predseda však išiel ďalej a vyzval aj na vypovedanie zmluvy DCA, teda Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi slovenskou vládou a vládou Spojených štátov amerických. Danko rovnako vyčíta Ficovi existenciu dohody. Smer totiž v opozícii túto dohodu tvrdo kritizoval.

Pokiaľ ide o vyššie výdavky na obranu, Republika aj SNS odmietajú dotovať slovenské ozbrojené sily ďalšími miliardami eur. Uhrík o týchto peniazoch hovoril ako o „nepríčetných“. Danko zasa prognózoval slovenskej ekonomike kolaps s tým, že peniaze budú chýbať inde. Obidve strany zároveň nesúhlasili so záverečným vyhlásením lídrov členských krajín NATO, že vojenské výdavky pôjdu hore. Premiér Fico však verejnosti podal „upokojujúce vysvetlenie“. Slovensko podľa neho nezvýši výdavky na obranu ani v roku 2026 ani v roku 2027. To znamená počas mandátu súčasnej vlády.

V koalícii nie sú signály, že by zvažovala podobný scenár ako v Slovinsku. Vládna strana Hnutie Sloboda sa rozhodla iniciovať referendum o členstve štátu v NATO.

Úplne odlišné postoje na rozdiel od Fica prezentovali SNS a Republika v otázke budúceho členstva Ukrajiny v EÚ. Po samite Únie spred týždňa Danko premiérovi odkazoval, že „národ nechce Ukrajinu v EÚ, tým si môžete byť istý“. Fico sa však držal svojich doterajších vyjadrení, v ktorých podporil európsku perspektívu nášho východného suseda, nie však jeho členstvo v NATO. Na Danka reagoval, že sa do neho „naváža“ z absolútnej nevedomosti v zásadných zahraničnopolitických otázkach. Fico totiž vidí v členstve Ukrajiny v EÚ viac výhod ako nevýhod.

V každom prípade, minister školstva a podpredseda Hlasu Tomáš Drucker v relácii Politika 24 minulý týždeň naznačil, čo sa deje v pozadí zápasu s Republikou. Poukázal na naháňanie politických bodov v zahraničnej politike a pri otázke neutrality.

„Mňa mrzí, a to poviem otvorene, že naši dvaja koaliční partneri majú niekedy až panický strach z hnutia Republika, a preto niekedy naháňajú politické body,“ zhodnotil s tým, že v debatách „na štyri oči“ sú vyjadrenia iné.

Rozhodne sa pred voľbami

Ako sa napokon vyvinie popularita Smeru, Republiky a SNS je vecou nasledujúcich mesiacov. Uhríkovo hnutie vyššie preferencie zdôvodňuje svojou autentickou politikou. „To je dnes vzácnosť. Sme stabilná politická strana so štruktúrami a vnútornou disciplínou. Nemáme oligarchov a kauzy. Smer robí dvojtvárnu politiku, z ktorej sa musí často vyviňovať. Ľudia si to všimli. Navyše im táto vláda berie čoraz viac peňazí,“ povedal Štandardu podpredseda hnutia a jeho hovorca Ondrej Ďurica.

O vzťahoch s Dankovou stranou povedal, že „SNS sledujeme“ a čo bude do volieb, je otázne. „Sme za spoluprácu vlasteneckých strán, ale musí to byť pravdivé a nesmie to byť len predvolebné divadlo pre vstup do parlamentu, ako v prípade Huliaka, Migaľa a ďalších. Toto odmietame a nie sme na to odkázaní,“ priblížil Ďurica.

Nekonkretizoval však, akú formu volebného spojenectva by si Republika vedela predstaviť, ak by SNS nemala istý vstup do Národnej rady. Dodal, že to bude téma až pred voľbami.